Choroby a škodcovia plodín

Alternáriová škvrnitosť (čerň) je hubové ochorenie najmä kapustovitých olejnín a slnečnice. Na listoch, stonkách a šešuliach sa tvoria tmavé, často sústredne zónované škvrny so šedočiernym povlakom sporulácie. Pri repke postihuje hlavne šešule, ktoré predčasne pukajú a vypadávajú z nich semená, čím spôsobuje straty pri zbere a zhoršuje kvalitu semena. Choroba sa šíri za vlhkého, teplejšieho počasia ku koncu vegetácie.

Cerkosporióza je najrozšírenejšia a najvýznamnejšia listová choroba cukrovej repy. Na listoch sa vytvárajú drobné okrúhle škvrny so svetlým stredom a tmavohnedým až červenofialovým okrajom; pri silnom napadnutí škvrny splývajú a listy odumierajú. Rastlina nahrádza odumreté listy novými na úkor ukladania cukru do buľvy, takže klesá úroda aj cukornatosť. Choroba sa šíri za teplého a vlhkého počasia v druhej polovici vegetácie.

Fómová hniloba (fómové černenie stonky) je významné ochorenie repky a ďalších kapustovitých rastlín. Na jeseň sa na listoch objavujú svetlé škvrny s drobnými čiernymi plodničkami; huba následne prerastá stopkou do koreňového krčku a bázy stonky, kde spôsobuje zaškrcujúcu suchú hnilobu. Napadnuté rastliny sa lámu, predčasne dozrievajú a poliehajú, čo vedie k výrazným stratám na úrode. Primárna nákaza pochádza z askospór uvoľňovaných z pozberových zvyškov.

Fuzariózy sú skupinou chorôb spôsobených hubami rodu Fusarium, ktoré napádajú korene, steblo, klas aj šúľok viacerých plodín. U obilnín je najzávažnejšia fuzarióza klasu, prejavujúca sa predčasne vybielenými kláskami a ružovým povlakom na zrne; pri kukurici, strukovinách a olejninách prevažujú hniloby koreňov a stonky. Okrem strát na úrode je rizikom tvorba mykotoxínov (najmä deoxynivalenolu, DON), ktoré zhoršujú zdravotnú nezávadnosť zrna a krmív.

Hrdze sú skupina hubových chorôb obilnín spôsobených hrdzavými hubami rodu Puccinia. Na listoch, pošvách a steblách sa vytvárajú hrdzavo hnedé, žlté alebo tmavé prášivé kupky (uredospóry), ktoré sa ľahko zotierajú na ruku. Najzávažnejšie sú hrdza plevová (žltá), hrdza pšeničná (hnedá) a hrdza trávová (čierna). Silné napadnutie znižuje asimilačnú plochu, urýchľuje odumieranie listov a môže výrazne znížiť úrodu aj kvalitu zrna, najmä za vlhkého a teplého počasia.

Múčnatka trávová je najrozšírenejšie hubové ochorenie obilnín. Na listoch, listových pošvách a neskôr aj na klasoch sa vytvára charakteristický biely až sivastý múčnatý povlak mycélia, ktorý postupne hnedne a v ňom dozrievajú tmavé plodničky (kleistotécium). Napadnuté pletivo žltne a predčasne odumiera, čím sa znižuje asimilačná plocha, hmotnosť zrna aj úroda. Choroba sa šíri najmä za teplého a vlhkého počasia v hustých, prehnojených porastoch.

Námeľ je hubové ochorenie obilnín a tráv, najvýraznejšie u raže, ktorá je cudzoprašná a má dlhšie otvorené kvety. Namiesto zrna sa v klase vytvorí tmavofialové až čierne rožkovité sklerócium (námeľ), ktoré prerastá obilku. Skleróciá obsahujú jedovaté námelové alkaloidy, ktoré sú nebezpečné pre ľudí aj hospodárske zvieratá, preto je obsah námeľa v potravinárskom a kŕmnom zrne legislatívne sledovaný a obmedzený.

Pleseň sivá je všadeprítomné hubové ochorenie s veľmi širokým okruhom hostiteľov, od poľných plodín po zeleninu a ovocie. Na odumierajúcich alebo poškodených pletivách sa vytvára sivý prašný povlak hustého mycélia a spór. Huba sa správa prevažne ako oslabujúci (sekundárny) patogén — preniká poraneniami, odumretými okvetnými lístkami alebo oslabenými pletivami a spôsobuje hniloby za vlhkého a chladnejšieho počasia. Pri cukrovej repe a repke napáda listy a ďalšie pletivá, najmä v zapojených, vlhkých porastoch.

Pleseň zemiaková je najnebezpečnejšou chorobou zemiakov a napáda aj paradajky. Na listoch sa tvoria hnedočierne vädnúce škvrny, na rube listov za vlhka belavý povlak spór; choroba rýchlo prechádza na vňať a neskôr na hľuzy, kde spôsobuje hnedú hnilobu. Za teplého a vlhkého počasia môže počas niekoľkých dní zničiť celý porast. Ide o ten istý patogén, ktorý v 19. storočí spôsobil írsky hladomor.

Septorióza listov pšenice je v podmienkach Slovenska jednou z najvýznamnejších listových chorôb pšenice. Na listoch sa vytvárajú podlhovasté žltkasté až hnedé škvrny ohraničené žilnatinou, v ktorých sú viditeľné drobné čierne plodničky (pyknídiá). Choroba postupuje od spodných listov k horným a za vlhkého počasia môže zničiť aj praporcový list, čím výrazne znižuje úrodu.

Sklerotíniová hniloba (biela hniloba) je závažné hubové ochorenie olejnín a strukovín s veľmi širokým okruhom hostiteľov. Na stonkách a koreňovom krčku sa tvoria vodnaté, hnednúce lézie s bielym vatovitým mycéliom, vo vnútri aj na povrchu pletív vznikajú tvrdé čierne skleróciá. Napadnuté rastliny predčasne vädnú, poliehajú a zasychajú; pri repke a slnečnici patrí ochorenie k najnebezpečnejším. Skleróciá prežívajú v pôde mnoho rokov a sú zdrojom infekcie.