Fómová hniloba stonky
Leptosphaeria maculans
Fómová hniloba (fómové černenie stonky) je významné ochorenie repky a ďalších kapustovitých rastlín. Na jeseň sa na listoch objavujú svetlé škvrny s drobnými čiernymi plodničkami; huba následne prerastá stopkou do koreňového krčku a bázy stonky, kde spôsobuje zaškrcujúcu suchú hnilobu. Napadnuté rastliny sa lámu, predčasne dozrievajú a poliehajú, čo vedie k výrazným stratám na úrode. Primárna nákaza pochádza z askospór uvoľňovaných z pozberových zvyškov.
Pôvodca
Huba Leptosphaeria maculans (anamorfa Phoma lingam)
Príznaky
Na jesenných listoch vznikajú okrúhle belavé až sivasté škvrny s roztrúsenými čiernymi pyknidami. Najzávažnejším príznakom je suchá zaškrcujúca hniloba koreňového krčku a bázy stonky, na reze s tmavým, zaschnutým pletivom. Napadnuté rastliny ľahko vylomíte zo zeme, na jar predčasne dozrievajú, menia farbu a poliehajú.
Hostiteľské plodiny
- Repka ozimná aj jarná
- Horčica
- Kapustovitá zelenina
Podmienky šírenia
Hlavným zdrojom nákazy sú askospóry uvoľňované z pozberových zvyškov repky počas jesenných dažďov; prenášajú sa vetrom na vzchádzajúce porasty. Infekcii napomáha vlhké počasie a mierne teploty na jeseň. Choroba sa z listov dostáva do stonky postupným prerastaním stopkou, čo trvá týždne až mesiace.
Škodlivosť a prah ošetrenia
Straty vznikajú zaškrtením a lámaním stoniek pred zberom aj v porastoch, ktoré na jeseň vyzerali zdravo. Pri silnom tlaku a citlivých odrodách môžu dosiahnuť desiatky percent úrody. Škodlivosť sa posudzuje na jeseň podľa podielu napadnutých rastlín a hĺbky napadnutia krčku.
Životný cyklus a zdroj infekcie
Huba prezimuje na pozberových zvyškoch repky, kde dozrievajú plodnice (pseudotécia) s askospórami. Tie začínajú jesennú infekciu listov, odkiaľ huba prerastá do stonky a cez zimu aj vegetáciu pokračuje. Krátky odstup repky a ponechanie zvyškov na povrchu výrazne zvyšujú množstvo inokula.
Účinné látky na ochranu
Prehľad bežne registrovaných fungicídnych účinných látok. Registráciu a dávkovanie vždy overte v Registri prípravkov na ochranu rastlín ÚKZÚZ.
- prothioconazole např. Proline
- metconazole např. Caramba (s morforegulačním účinkem)
- tebuconazole např. Horizon
- difenoconazole + paclobutrazol např. Toprex
Ochrana a prevencia
Kľúčový je dostatočný odstup repky v osevnom postupe (minimálne 3–4 roky) a zapravenie pozberových zvyškov, ktoré sú hlavným zdrojom askospór. Pestujú sa odolnejšie odrody a podľa náletu spór a vývoja porastu sa na jeseň (prípadne aj na jar) aplikujú azolové fungicídy, ktoré zároveň pôsobia morforegulačne. Registráciu a dávkovanie overte v Registri prípravkov na ochranu rastlín ÚKSÚP.
Ohrozené plodiny 1
Časté otázky
Prečo je fómová hniloba pri repke obzvlášť nebezpečná?
Huba prerastá od listov až do koreňového krčku a bázy stonky, ktorý zaškrcuje a oslabuje. Rastliny sa potom lámu a poliehajú ešte pred zberom, takže straty vznikajú aj v porastoch, ktoré na jeseň vyzerali zdravo.
Ako najlepšie predchádzať fómovej hnilobe?
Najúčinnejšou prevenciou je dostatočne dlhý odstup repky na pozemku (3–4 roky), zapravenie pozberových zvyškov a výber odolných odrôd. Doplňuje ich jesenné fungicídne ošetrenie podľa signalizácie náletu spór.
Kedy vykonať jesenné ošetrenie proti fómovej hnilobe?
Ošetrenie sa cieli do obdobia od náletu askospór, zvyčajne na vyvinutý jesenný porast približne vo fáze 4–8 listov, podľa signalizácie a priebehu počasia. Azolové prípravky zároveň spevňujú a skracujú porast pred zimou.
Pomáha proti fómovej hnilobe výber odrody?
Áno, medzi odrodami repky sú výrazné rozdiely v odolnosti voči fómovej hnilobe, časť z nich nesie špecifické gény rezistencie. Odolná odroda znižuje riziko aj potrebu intenzívnej fungicídnej ochrany.