SK
Prihlásiť
Choroby a škodcovia · Ochrana rastlín

Sklerotíniová hniloba

Sclerotinia sclerotiorum

Sklerotíniová hniloba (biela hniloba) je závažné hubové ochorenie olejnín a strukovín s veľmi širokým okruhom hostiteľov. Na stonkách a koreňovom krčku sa tvoria vodnaté, hnednúce lézie s bielym vatovitým mycéliom, vo vnútri aj na povrchu pletív vznikajú tvrdé čierne skleróciá. Napadnuté rastliny predčasne vädnú, poliehajú a zasychajú; pri repke a slnečnici patrí ochorenie k najnebezpečnejším. Skleróciá prežívajú v pôde mnoho rokov a sú zdrojom infekcie.

5ohrozených plodín

Pôvodca

Huba Sclerotinia sclerotiorum (pri ďateline S. trifoliorum)

Príznaky

Na stonke, najčastejšie vo výške pazúch listov, vzniká spočiatku vodnatá, neskôr vyblednutá olupujúca sa lézia; napadnuté pletivo sa rozvlákňuje a stonka sa láme. Vo vnútri stonky a na jej povrchu je biele vatovité mycélium a tvrdé čierne skleróciá veľkosti zrna až fazule. Rastlina nad léziou predčasne žltne, vädne a dozrieva; za vlhka je hniloba mäkká, za sucha suchá a vyblednutá.

Hostiteľské plodiny

  • Repka a slnečnica
  • Sója a ďalšie strukoviny
  • Ďatelina (Sclerotinia trifoliorum)
  • Zelenina (mrkva, šalát, fazuľa)

Podmienky šírenia

Zdrojom infekcie sú skleróciá v pôde, z ktorých po zvlhčení vyrastajú drobné plodnice (apothecia) uvoľňujúce askospóry. Tie infikujú rastlinu najčastejšie cez opadané okvetné lístky zachytené v pazuchách listov. Infekcii napomáha vlhké počasie v období kvitnutia a hustý, bujný, zapojený porast s vysokou vlhkosťou pri zemi.

Škodlivosť a prah ošetrenia

Pri repke a slnečnici patrí sklerotíniová hniloba k najzávažnejším ochoreniam; napadnuté rastliny predčasne dozrievajú, lámu sa a osypávajú, takže straty na úrode môžu pri silnom tlaku dosiahnuť desiatky percent. Skleróciá navyše trvalo zamorujú pôdu a znižujú hodnotu pozemku pre ďalšie náchylné plodiny.

Životný cyklus a zdroj infekcie

Huba prezimuje ako skleróciá v pôde, kde prežíva aj mnoho rokov. Po dostatočnom prevlhčení z nich vyrastajú apotheciá s askospórami; tie začínajú infekciu v období kvitnutia hostiteľa. Po odumretí rastliny sa v pletivách vytvoria nové skleróciá, ktoré sa vracajú do pôdy. Krátke osevné postupy s náchylnými plodinami inokulum hromadia.

Účinné látky na ochranu

Prehľad bežne registrovaných fungicídnych účinných látok. Registráciu a dávkovanie vždy overte v Registri prípravkov na ochranu rastlín ÚKZÚZ.

  • prothioconazole např. Proline
  • boscalid + dimoxystrobin např. Pictor
  • prothioconazole + fluopyram např. Propulse
  • Coniothyrium minitans biologický přípravek Contans rozkládající sklerocia v půdě

Ochrana a prevencia

Rozhodujúci je dostatočne dlhý odstup náchylných plodín v osevnom postupe (repka, slnečnica, sója, ďatelina) a obmedzenie príliš hustých, bujných porastov. Fungicídne ošetrenie sa pri repke cieli do obdobia kvitnutia, keď infekcia prebieha cez opadané okvetné lístky. Pomáha aj biologická ochrana (Coniothyrium minitans) rozkladajúca skleróciá v pôde. Registráciu prípravkov overte v Registri prípravkov na ochranu rastlín ÚKSÚP.

Ohrozené plodiny 5

Časté otázky

Prečo je sklerotíniová hniloba tak ťažko potlačiteľná?

Patogén má veľmi široký okruh hostiteľov a tvorí odolné skleróciá, ktoré v pôde prežívajú aj mnoho rokov. Krátke osevné postupy s repkou, slnečnicou a strukovinami preto inokulum v pôde hromadia a jednorazové opatrenie nestačí.

Kedy sa pri repke proti sklerotínii zasahuje?

Kľúčové je obdobie kvitnutia repky, keď huba infikuje rastlinu cez opadané okvetné lístky zachytené v pazuchách listov. Fungicíd sa preto aplikuje na začiatku až do plného kvitnutia podľa priebehu počasia a tlaku choroby.

Ako funguje biologická ochrana proti sklerotínii?

Prípravok s hubou Coniothyrium minitans sa zapravuje do pôdy, kde parazituje a rozkladá skleróciá sklerotíniovej hniloby. Znižuje tak zásobu inokula v pôde, účinok je však pozvoľný a slúži skôr ako dlhodobé preventívne opatrenie.

Ktoré plodiny sklerotíniová hniloba ohrozuje najviac?

Najcitlivejšie sú repka a slnečnica, ďalej sója a ďalšie strukoviny, ďatelina a množstvo druhov zeleniny. Keďže ide o mnoho náchylných plodín, pri plánovaní osevného postupu je potrebné počítať s ich vzájomným rizikom.