Včelí tanec
Včelí tanec je komunikačný pohybový signál, ktorým prieskumná robotnica informuje ostatné o vzdialenosti, smere a kvalite zdroja potravy alebo nového hniezdišťa.
Včelí tance popísal a dešifroval Karl von Frisch, za čo obdržal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu v roku 1973. Rozlišujú sa dva základné typy: kruhový tanec (zdroj do cca 50–100 m od úľa) a tanec osmičiek (wabble dance, pre vzdialenosti nad 100 m).
Pri tanci osmičiek robotnica beží rovnou vzdialenosťou (tzv. priamy priebeh) a pritom vrtí zadočkom — dĺžka priameho priebehu signalizuje vzdialenosť (dĺžší priebeh = vzdialenejší zdroj), uhol priameho priebehu voči zvislej osi plástu zodpovedá uhlu letu k slnku. Počet deviačných krokov za 15 sekúnd koreluje s vzdialenosťou zdroja.
Intenzita tanca (energičnosť, počet opakovaní) signalizuje kvalitu zdroja — bohatý a voňavý nektár vyvolá intenzívnejší tanec a rýchlejší nábor zberačiek. Prijímajúce robotnice sledujú tance čeľusťami a anténami, prijímajú vzorku pachu zo zberačky.
Výskum včelích tancov pokračuje — bolo preukázané, že súhrnná rozhodovacia sila skupiny prieskumníc volí hniezdište demokraticky: posilňujú sa tance pre lepšie lokality. Toto kolektívne rozhodovanie je modelom pre teóriu skupinového rozhodovania.