Grunt

Grunt (z nemeckého *Grund* = základ, pôda) je historické označenie pre sedliacke hospodárstvo — usadlosť so všetkým príslušenstvom: dom, stajne, stodola, sýpka, záhrada, sad a polia v plužine obce. „Sedliak na grunte" bol základnou sociálnou vrstvou vidieckeho obyvateľstva.

Veľkosť gruntov:

• Celý lán (lánik): 17–20 ha polí — najvyššia kategória, „sedliacky grunt"
• Polovica lánu (pololánik): 8–10 ha — stredný sedliak
• Štvrtina lánu (štvrtlánik, chalupník s poľom): 4–5 ha
• Chalupa bez pôdy: len dom a malá záhrada — domkári, remeselníci
• Veľký grunt (statkár, dvorový grunt): 30+ ha, často s vlastnými paholkami

Architektúra gruntu:

• Dom s jednou veľkou „svetnicou" (obytná miestnosť s pecou), kuchyňou a komorou
• Chliev (stajne) pre kravy, kone, prasatá — typicky v zadnej časti dvora
• Stodola (stoh — viď samostatne) pre slamu, seno, uskladnenú úrodu pred mlátením
• Sýpka (panský sýpkár) — uskladnenie obilia na siatie + osivo na zimu
• Studňa uprostred dvora
• Hnojisko (mršište) za chlievom
• Sad / záhrada za domom (jablone, hrušky, slivky)

Gruntové knihy:

Od 16. storočia každá dedina mala gruntovú knihu vedenú vrchnosťou (neskôr štátom) — záznam kto na ktorom grunte hospodári, predaje, dedičské prevody, veno. Kľúčový zdroj pre genealógiu a históriu dediny.

Kľúčové gruntové právo:

• Nedeliteľnosť gruntu — celý grunt preberal jeden syn (typicky najstarší, ale nie vždy). Ostatní išli na remeslo, do mesta alebo dostali peňažnú pomoc.
• Výmenok — odchádzajúci hospodár (starnúci otec) si na grunte vymienil bývanie a stravu na zvyšok života. Zmluva pevne zakotvená.
• Výmenkársky domček = malá budova pre výmenkára (často súčasť gruntu).

Koniec gruntov 1948–1960:

• Vyvlastnenie: kolektivizácia zlikvidovala súkromné hospodárenie, grunt sa stal súčasťou JRD/Štátneho majetku.
• Vykulačenie: najväčšie sedliacke grunty (kulaci) zlikvidované, rodiny perzekvované.
• Demolácia: mnoho gruntov zbúraných pre výstavbu kravínov, síl a domov pre pracujúcich JRD.

Reštitúcie 1991–dnes:

• Vrátenie pozemkov a budov pôvodným vlastníkom alebo dedičom.
• Mnoho gruntov zrekonštruovaných ako rodinné farmy (často 5. generácia na rovnakom pozemku).
• Niektoré veľké grunty fungujú ako agroturistika alebo „dedičstvo" pre mestských potomkov.

Pomístne stopy: „Na grunte", „Starý grunt", „Gruntová cesta" sú typické názvy v ČR. Priezviská Grunt, Grunta, Gruntorád odkazujú na sedliacky pôvod.

Pozri tiež [[lán]], Robota, [[trojpoľný systém]], [[medza]], [[jutro]], Korec.