Jitro

Jitro (latinsky *jugerum*, nemecky *Joch*) je tradičná stredoeurópska jednotka plošného obsahu, ktorej veľkosť sa historicky líšila podľa regiónu. V českých zemiach a Rakúsku-Uhorsku platilo štandardizované rakúske (dolnorakúske) jitro = 1600 štvorcových sáhov = 5754,642 m² ≈ 0,5755 ha.

Hlavné regionálne varianty:

• Rakúske/české jitro: 5 754,64 m² = 0,5755 ha (od roku 1764 v Habsburskej monarchii)
• Uhorské jitro: 5 754,64 m² (rovnaké ako rakúske)
• Moravské zemské jitro: 5 754,64 m² (sjednocené s rakúskym)
• Pruské jitro (Morgen): 2 553 m² ≈ 0,255 ha (pozri Morgen)
• Veľké jitro: niekedy 1,5–1,75 ha (regionálne, neoficiálne)

Etymológia: jitro = plocha, ktorú pár volov zorá od jitra (rána) do obeda. Pre pár volov s dreveným hákom to bolo cca 0,5–0,6 hektára za pol dňa — odtiaľ rozsah.

Prečo ešte dnes relevantné:

• Katastr nehnuteľností — staršie zápisy z 19. a začiatku 20. storočia uvádzajú výmeru v jitre a štvorcových sázích. Pri dedičských konaniach a prevodoch pozemkov sa s jitrami stále stretávame.
• Rodinná pamäť — sedliacke rodiny si výmery predkov pamätajú v jitre („dedko mal 12 jiter", tj. ≈ 6,9 ha).
• Pohraničie — staré pruské, bavorské, saské mapy používali *Morgen* (≈ 0,25 ha), čo sa občas pletie s jitrom.

Praktické prevody:

• 1 jitro = 0,5755 ha = 57,55 a = 5 754 m²
• 1 jitro ≈ 1,422 akra (anglosaského)
• 2 jitra = 1,151 ha (tradičné „selské hospodárstvo" malo 20–40 jiter, tj. 12–23 ha)

V dnešnom katastri SR sú jitra nahradené m² a hektármi (vyhláška o katastri), ale staré čísla v knihovnom zápise sú stále právne platné.

Pozri tiež [[hektár]], Ar (a), Korec, Strych, Lán, Morgen.