Včelí vosk
Včelí vosk je tuhý lipidický sekrét produkovaný voskovými žľazkami robotníc, z ktorého včely stavajú plásty a ktorý sa v priemysle využíva v kozmetike, farmácii a na výrobu medzistien.
Včelí vosk vylučujú robotnice vo veku 12–18 dní zo štyroch párov voskových žliaz na ventrálnom povrchu zadočka. Šupinky vosku (0,8 mg každá) spracovávajú robotnice čeľusťami a formujú do základného stavebného materiálu plástu.
Chemicky ide o komplexnú zmes esterov mastných kyselín a alkoholov s dlhými reťazcami, uhľovodíkov, kyselín a alkoholov. Teplota tavenia kolíše medzi 62–65 °C, bod tuhnutia je o 1–2 °C nižší. Vosk je nerozpustný vo vode, rozpustný v organických rozpúšťadlách (toluen, benzín).
Výťažnosť vosku zo starých plástov pri pretavovaní v solárnom alebo parnom taviči dosahuje 60–80 % pôvodnej hmoty plástu. Z jedného úľa možno ročne získať 0,2–1 kg vosku (závisí od obmeny plástov). Vosk sa predáva na spracovanie na medzistieny, sviečky, kozmetiku a farmaceutické prípravky.
Rezíduá pesticídov a akaricídov (najmä fluvalinát, kumafos) sa vo vosku akumulujú — to je jeden z hlavných argumentov pre pravidelnú obmenu plástov. Nová medzistena zo starej praxe môže obsahovať znečistený vosk a byť vstupným zdrojom chemickej záťaže.